Aká je odporúčaná dĺžka hormonálmej terapie?
Bunky karcinómu prsníka závislé na hormónoch obsahujú tzv. receptory (kontaktné miesta) pre estrogény. Ak sa tieto pri vyšetreniach tkanív nájdu, hovorí sa o pozitivite voči danému receptoru (ER+). Pomocou antihormonálnej terapie Tamoxifenom alebo tzv. inhibítorom aromatáz (Anastrozol, Letrozol alebo Exemestan) sa recidíva dá redukovať až o 50 %. Tým predstavuje hormonálna terapia jeden z najúčinnejších prostriedkov pri OOP. K udržaniu účinku tohoto efektu je nutné relatívne dlhodobé užívanie týchto liekov. Až donedávna sa odporúčalo túto podpornú antihormonálnu terapiu aplikovať dlhšie než 5 rokov.
Trochu inak sa javí situácia pri užívaní Tamoxifenu: Iba dve štúdie dokazujú, že predĺžené užívanie (nad 10 rokov) umožňuje ďalšiu redukciu rizika recidívy. Na základe týchto najnovších poznatkov panuje dnes všeobecne názor, že 10 ročná kúra Tamoxifenom je lepšia než kúra kratšia. Alternatívou k tomuto procesu pre ženy v období po menopauze, ktoré majú vysoké rizikom recidívy, a ktoré už aspoň 5 rokov užívali Tamoxifen, je rozšírenie terapie s tzv. inhibítorom aromatázy o ďalších 3 - 5 rokov. V pokročilom štádiu OOP sa terapia aplikuje tak dlho, pokiaľ ochorenie nezačne ďalej progredovať. V tomto prípade naďalej pokračuje antihormonálna terapia, ale iným antihormonálnym liekom.
Kedy sa vyskytujú výnimky?
V princípe sa odporúča všetkým pacientkám s ER-pozitívnym OOP doplnková hormonálna terapia v trvaní min. 5 rokov. Prípadná redukcia dĺžky terapie by mohla pre pacientku zvýšiť riziko návratu ochorenia (recidívy). Pretože prípadné vedľajšie účinky hormonálnej terapie predstavujú dôležitú príčinu jej predčasného prerušenia, je zvládnutie vedľajších účinkov obzvlášť dôležité.
Dr. Michael Hubalek, gynekológ, lekárska univerzita, Innsbruck, Rakúsko
Text prevzatý od ED Austria, Preklad a adaptácia: Tím ED Slovakia