Aničkina Anička
Našla som naozajstný poklad. V starom rodičovskom dome, čo ide do prestavby, sme triedili a upratovali....
Otvorili sme všetky skrine, skrinky aj priečinky a rozhodovali sa, čo ostane, čo darujeme a komu, a čo pôjde inde.
Neutíchajúce balenie, triedenie a zároveň aj spomínanie.
Kedy a koho sme videli, zažili, pri akej príležitosti, spomienky na letmé chvíle aj silné momenty z nášho spoločného života aj stretávania sa. Staré pamiatky, čiernobiele aj farebné fotky ....neuveriteľne veľa vecí, ktoré kedysi bolo treba alebo patrili k tomu najlepšiemu na Veľkú noc, či Vianoce, oslavu narodenín, či iných rodinných udalostí.
Ešte väčšia hora spomienok plných lásky, tepla domova..
Plechy na pečenie pripomínajú skvelé koláče, makové buchty, zelové pagáčiky, ktoré už nikto nevie tak upiecť. Špajza pripomína zaváraniny, lekvár, nakladanú zeleninu, kvasenú kapustu a zároveň aj kapustnicu, ktorú nik už tak chutne neuvari.
V zápale triedenia som sa dostala ku skrini, ktorú som s úctou a pietou nechávala veľmi dlho na pokoji. Nedotknutú.
Aničkina skriňa ....musela som aj sem nazrieť. Zabalené plné krabice ....otvorila som ich a díva sa na mňa krásny, bohato vyšívaný kroj. Taký, aký si ho pamätám na mojej milovanej mamičke - Aničke....rada ho nosila a veľmi jej pristal. Hlbocký kroj s plisovanými sukňami, bielou vyšívanou zásterou na sviatky, modrou zásterou na všedné dni, zelenou pre nevesty, vyšívanými rukávcami s krásnym čepcom, ležal predomnou ako nový, spolu s koženými čižmičkami. O kúsok ďalej nádherné kabane, modrá, zelená, čierna s obojkami tiež bohato vyšívanými a prucleky.
Všetko ručná práca. Pri pohľade na všetku tú krásu živé spomienky na Aničku mi vohnali slzy do očí, radosť a lásku do duše.
Takúto drahocennosť mi ešte zanechala...ďakujem, ďakujem, ďakujem za všetko dobré, krásne a hodnotné....ďakujem, že sme mohli spolu prežiť toľko pekného a dostalo sa mi od teba toľko lásky...
Dobré slová, láska a dobré skutky zanechávajú hlboké stopy v živote druhých dlho, dlho, až neskutočne dlho...
A ja chcem, aby sa tie hlboké stopy a dobré skutky zapísali do životov aj ďalších generácií a rozhodla som sa všetky tie krásne veci darovať, dostali sa do tých najsprávnejších rúk, milovníčke tradícií a zostávajú v mojej a v mamičkinej rodnej dedinke Hlboké.
