Ja by som fázy života charakterizovala v skratke takto:
Detstvo - rozhodujúce činitele - rodina, škola, utváranie vzťahov s rovesníkmi. Detstvo je ťažiskom pre budúci rozvoj osobnosti človeka.
A v tomto období je dôležitá láska rodičov, ktorú dieťa dostane do vienka. Detstvo plné lásky je odrazovým mostíkom k duševne bohatému životu.
Mladosť - obdobie tinedžerstva a dospievanie, psychosociálne dozrievanie, prvé konflikty, prvé lásky i sklamania.
Dospelosť - hľadanie si svojho miesta, profesionálna kariéra, bohatý sociálny život, dôležitá je línia osobného rozvoja, manželstvo, túžba a chuť cestovať, spoznávať svet. Dospelý človek je ten, ktorý dosiahol určitú silu a je schopný robiť životné rozhodnutia. No ani dospelosť nie je vždy plne zrelou formou života...Aj dospelý sa vyvíja.
Staroba - ukončenie profesionálnej dráhy, zníženie príjmov. Choroby.
Aktívna staroba - snaha o udržanie psychickej, fyzickej i sociálnej aktivity a kondície. Staroba je už zrelou formou života.
A súhlasím, s názorom, že je to aj fáza morálnej zrelosti oceniť život.
A ešte lepšie, ak starší vek nazveme fázou zrelosti a múdrosti / ako ho nazvala Mária/.
Práve v zrelom veku sa nám otvára najväčší priestor na realizáciu získanej múdrosti.
Máme možnosť odovzdávať mladším svoje skúsenosti, no nepoučujme, ale naznačujme správny smer, ukazujme správnu cestu žitia.
Výchova totiž nepotrebuje silné slová, ani tvrdú ruku, ale vysokú kultúru srdca.
Najcennejšie a nezaplatiteľné sú rokmi nadobudnuté životné skúsenosti.
Múdrosť nie je výsledkom štúdia, ale celoživotného snaženia o jej získanie.
A v tomto chápaní sa prejavuje aj zrelosť človeka.
Je zaujímavé, že čim sme starší, tým viac milujeme život a vážime si každé nové dožité ráno.
Ďakujeme za nový deň, za teplo domova, za deň bez bolesti, za svojich najbližších, za krásu prírody, ktorá nás obklopuje. Vieme si viac užívať a vychutnávať život.
Máme čas pre seba a pre svoje záľuby. Máme srdce plné lásky k životu.
Láska totiž nepozná starobu a srdce nepozná vrásky.
Hanka