Obdobie prijemných pokojných rán...keď si uvedomujeme, že máme k dispozícii ďalší deň a môžeme ďalej chváliť tento život a ďakovať zaň.
Vždy je niečo, čím nás život prekvapí....len mať otvorené oči a srdce.
Čo sa týka týchto darov, myslím, že nie všetci, skôr narodení, majú šťastie na túto úroveň vnímania dozrieť, hoci si myslím, že všetci máme vnútorný kompas, ktorý nás smeruje k morálne hodnotným cieľom...len ho treba nasledovať .Ak tak človek koná, získa veľký dar. Ten dar sa nedá ani kúpiť ani okopírovať.
Dostala som sa k básni Khalila Gibrana píše o rieke, čo si spomína, ako bola pramienkom, potôčikom, spomína na svoje prítoky a všetky hory a údolia cez ktoré tiekla...a tesne pred splynutím s oceánom zistí, že prestáva byť riekou, lebo sa stáva oceánom.....
Mária